Bleskozvody sú zariadenia vyrábané z vysoko vodivých kovov a ich úlohou je odvádzať nadmerné elektrické napätie, ktoré pri bleskoch vzniká, po vonkajšej stene budovy do zeme. Ak sa stane, že blesk vnikne do budovy, môžeme rátať s vysokými škodami, pretože väčšinou v nej zničí všetky elektrické spotrebiče, ktoré sa momente jeho prieniku nachádzajú pod prúdom. Kvôli obrovským teplotám vznikajúcim pri výboji, nastáva v tomto prípade dokonca nebezpečenstvo vzniku požiaru.
Z fyzikálneho hľadiska je úder blesku elektrickým výbojom, ktorý vzniká v búrkových mrakoch. Búrkový mrak je obrovský generátor statickej elektriny. Kladne nabité častice búrkového mraku sa oddeľujú od záporne nabitých, ktoré zostávajú uprostred búrkového mraku. Medzi nimi vzniká obrovské napätie. Intenzita elektrostatického poľa búrkového mraku je taká silná, že medzi jeho zápornou a kladnou časťou dochádza k mohutným elektrostatickým výbojom, pri ktorých vzniká v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplota až 33 000 °C.
Týmto výbojom hovoríme blesky. Pokiaľ dochádza k výbojom medzi mrakmi, môžeme sa kochať pohľadom na ožiarenú oblohu. Pokiaľ však dochádza k výbojom medzi mrakmi a zemským povrchom, tu už musíme uvažovať o nebezpečenstve a prípadných škodách spôsobených úderom blesku.
Úloha bleskozvodu je jasná: stiahnuť výboj blesku do zeme, v ktorej je zakopané kovové jadro bleskozvodu, a to tak, aby elektrický výboj vytýčenou trasou čo najrýchlejšie prešiel od zachytávača do zeme a samotnú stavbu „obišiel“. V Európe bleskozvod v roku 1754 prvýkrát inštaloval Prokop Diviš, takže Česi ho považujú za jeho vynálezcu, a to presne tak, ako Slováci považujú Štefana Baniča za vynálezcu padáka. Ale vynájdenie bleskozvodu bolo oficiálne prisúdené americkému vedcovi a politikovi Benjaminovi Franklinovi, ktorý prvé úspešné experimenty realizoval v roku 1750.
Dobre (odborne) inštalovaný bleskozvod je jedným zo základných prvkov ochrany objektu pred následkami úderu blesku.
V prípade otázok nás neváhajte kedykoľvek kontaktovať.